O ľudskom šťastí… by Milota Sidorova

Niekedy musíte pocítiť ozajstnú blízkosť. Pocit, že sa takmer dotýkate iných. Že ste súčasťou niečoho väčšieho. Že presahujete hranice svojho bytu, partnerského vzťahu, rodiny, že sa môžete pozrieť na oblohu a vydýchnuť si. Zbaviť sa celej tej ťažoby, ktorú vám denná rutina prináša. Niekedy je pochod v dave zážitkom priam euforickým. Tento pocit, nazývaný sociálnou nutnosťou v sebe človek nesie od počiatku histórie. Pochádzame z prvých kmeňov! , a hoci v nás životný štýl upevňuje pocit individualít, sme a vždy budeme súčasťou niečoho väčšieho. Chceme to, a tento pocit spolupatričnosti je niekedy väčší ako potreba najsť sa či pracovať za akékoľvek peniaze. Dôsledky takýtchto potrieb jasne vidíme aj v súčasnosti. Preplnené futbalové štadióny, koncerty, politické zhromaždenia. Všetko do krajnosti presiaknuté eufóriou, ktorá dáva zabudnúť, ale i prinavracia zabudnuté. Americkí občania nedávno slávili deň Vďakyvzdania. Tento rok boli sprievody možno ešte pompéznejšie ako inokedy. Treba zabudnúť na potreby sveta, vlastné problémy a tie zovšadiaľ sa sypajúce negatívne správy. Hoci i na krátky okamih. Svi! atky, ktoré slávime v kruhu, či dave ľud&#! 237;, za sa pripomínajú potrebu blízkosti, ktorá je nám odnímaná, a ktorú, musím povedať, si odnímame aj sami. Niekedy sa pýtam, či sme šťastnejší ako generácie pred nami. Máme možnosti, o akých sa naším rodičom ani len nesnívalo, ale zvyšuje sa pocit šťastia? Nie sú naše domy len skladiskom nepotrebných produktov a depresií? Ako nás teda môžu spraviť šťastnejšími? Ako komunikujeme? Aká je cena našej práce? Koľko minút do dňa, týždňa, mesiaca venujeme sami sebe? Ako vlastne my ľudia vieme, že sme skutočne nažive? Americkí občania oslávili deň Vďakyvzdania. Hoci prajem šťastie každej osobe, pohľad na davy zhromaždené pri prechádzajúcich sprievodoch vo mne vy! volal dve emócie. Hnev a smútok. Hnev preto, že ich aj tento sviatok, so všetkým čo priniesol zasa utlmil vedomie reality. Nahneval ma oslavný podtón médií, ktoré priniesli správu o tom, že prezident Obama telefonicky poďakoval svojím veliteľom v Afganistane a Iraku za dobrú prácu. Za legálny masaker a útlak miliónov bezmenných obyvateľov. Ľudia nebudú slobodní, pokiaľ o veciach tohto sveta nezačnú rozmýšľať kriticky a v kontexte. Koľko ľudí si počas slávnostnej večere spomenulo na viac než miliardu hladujúcich na svete? Koľko z nich si predstavilo reálne finančné a energetické náklady oslavných sprievodov a reklám? Koľko z nich skutočne vie o stave planéty? Ženieme sa ku kataklizme a predsa, odvraciame hlavy, s! nažíme sa zabaviť, pokiaľ bude ešte m! ožn é. Je ľahké preukazovať solidaritu priateľom a rodine. Je ľahké zabudnúť na realitu. Nechcem ľuďom zbrať právo na šťastie a oddych, ale vravím. Každá lyžicu jedla, ktorú odhodíme, každý liter vody, ktorý necháme nadarmo pretiecť by niekomu možno ani nie tak ďaleko priniesla skutočný pocit vďaky. Človek toho k šťastiu mnoho nepotrebuje.

related story (sgx16014): http://news.yahoo.com/s/ap/20091126/ap_on_re_us/us_thanksgiv...

by Milota Sidorova for PocketNews (http://pocketnews.tv)

PocketNews is a new real-time news broadcaster delivering the latest and hottest news right to your pocket ! With global clients who want to be kept up to date, PocketNews is everyone's way of keeping in touch with the World.